Diary 25.7.2009

Oh my God! Today was so horrible!!! First I wanted to buy or borrow some dress for one party of ending secondary grammar school, but sale person said I should come one mounth later. But I wanted dress now because later every beautiful dresses will sale!!! Then I rowed with my daddy... He think he is perfect... I hate men like him... I am so tired...really... I feel strange and distracted... I do not know why... I feel so lonely...Maybe tomorow can be better day???I hope so...

Koniec

,,Prečo si mi to urobila???", pýtala sa Sára s očami plnými sĺz. "A čo som podľa teba urobila? Si myslíš, že každé priateľstvo vydrží naveky? Už sa zobuď z tých svojich snov! Si stále rovnaká. Stále žiješ len vo svojich snoch. Prebuď sa do reality. Tu sa s tebou už nikto nebude hrať. Proste väčší berie!", odvetila jej s bleskami v očiach Lea. Toto však Sára nepotrebovala počuť. V hlave jej vírili rôzne myšlienky. Spoinala na to, ako chodila s Leou po meste, ako sa spolu smiali, pozerali po chalanoch... Boli ako také dva prívesky... No toto všetko krásne už bolo preč. Nenávratne. Tie krásne chvíle sa premenili na spomienky. Spomienky. To je všetko čo Sáre zostalo po dlhoročnom priateľstve s Leou. Spomienky sú jediná vec, ktorú jej Lea nemohla vziať. Nikto jej ich nemohol vziať. Ale tiež si uvedomovala, že v nich nemôže žiť. No bolo ťažké vrátiť sa do reálneho sveta, kde nevedela príčinu toho, prečo sa na ňu Lea z ničoho nič vykašľala...
,,Ale prečo???Prečo si sa tvárila, že sme najlepšie priateľky a potom si zrazu zmenila názor??? Zrazu som ti nebola dosť dobrá? Chcem vedieť pravý dôvod, nie ten, ktorý si mi povedala pred tromi mesiacmi!", takmer krikom vravela Sára. ,,A či nie je dôvod, že ma to už prestalo baviť? Už m,a jednoducho nebavilo to, že si bola vždy krátko vonku a nemohli sme chodiť do baru ani nikam... To ti nestačí???", klamala Lea. Nechcela jej povedať pravdu. Bála sa, ako by Sára zareagovala. ,,Nie nestačí! Pretože viem, že to nie je pravý dôvod. Buď už konečne čestná a povedz mi pravdu! Alebo si myslíš, že si ju po tom všetkom nezaslúžim?!", teraz ju už Lea naozaj hnevala. Čo to môže byť za dôvod, keď jej to nechce povedať? Čo také zlé urobila, keď si ju neváži natoľko, aby jej povedala pravdu? Nie je to náhodou kvoli Leinmu novému priateľovi Petrovi?
,,Bolo to kvôli nemu, však? Je to kvôli Petrovi. Určite sa nemýlim. Uvažovala som nad tým a toto je jediné východisko. Vieš ako som ho mala rada aj keď som sa s ním musela rozísť a ty si bola zbabelá mi to povedať. Mám pravdu, však? Vedela som to. Takže tá tvoja omáčka, tie tvoje klamstvá, to bola všetko len kamufláž, však? A čo mi teraz povieš, milá Lea? Hmm???
,,Áno uhádla si. Ale...", už nedokázala hovoriť. Sára ju zas prekukla. Už nebolo cesty späť. Vedela pravdu. No najviac ju hnevalo, že to medzi ňou a Petrom škrípalo a pomaly ale isto sa chýlilo ku koncu ich vzťahu.
,,Jasné ako inak. Mlčíš, pretože mám zas pravdu. Zas som prekukla tie tvoje klamstvá. No ako myslíš.", povedala Sára a mlčky odišla. Už nepotrebovala viac vedieť. Zase sa presvedčila o tom, že ľuďom sa nedá veriť. Ešte v ten deň večer dostala Sára sms: ,,Ahoj. Nemôžem bez teba žiť. Myslel som, že to bude v pohode a pri Lee na teba zabudnem, ale nie je to tak. Dáš mi ešte jednu šancu? Tvoj Peter.". Áno presne tak. Ten chalan asi vážne nevie čo chce. ,,Tak najprv bol so mnou, keď som sa s ním rozišla bol síce chvíľu sám, no neskôr mi ukradol najlepšiu priateľku a teraz si zmyslel, že ma znovu chce? No tak to teda nie!" Ihneď napísala Lee sms: ,,Musíme sa pozhovárať. Môžeš prísť zajtra o druhej na naše miesto?" Teraz jej bolo Lei vážne ľúto. Nezaslúžila si to i keď ju klamala... Keď sa zas stratila vo svojich myšlienkach prišla jej správa: ,,Ahoj. Áno prídem, stretneme sa tam presne o druhej."
,,Ahoj.", povedala s miernym úsmevom Sára. Lea už na ňu čakala. Vyzerala byť dosť nervózna, Peter sa s ňou musel včera rozísť... Videla to na nej. ,,Zhovárala si sa s ním?", spýtala sa Sára. ,,Áno. Včera sa so mnou rozišiel. Vraj si uvedomil, že má rád teba a nie mňa. Klamal mi celú tú dobu, čo sme boli spolu!", so slzami v očiach hovorila Lea, ,,A ja som sa kvôli nemu vykašľala na najlepšiu priateľku, ktorá je viac ako milión úžasných chalanov. Sára, odpustíš mi niekedy to,čo som ti urobila?" ,,Je mi to ľúto. Ten chalan fakt nevie, čo chce a myslí si, že si s nami môže robiť, čo sa mu zachce. No my sa už nedáme, však? Poď sem...", povedala Sára a objala Leu.
Bolo to zas ako predtým, než do ich životov prišiel človek, ktorý sa sám v sebe nevyznal. No ich priateľstvo malo príliš pevné základy na to, aby stroskotalo.

,,Mať priateľov je ako druhé bytie. Každý priateľ je dobrým a múdrym pre svojho priateľa a všetko sa medzi nimi zmení na dobré." - GRACIAN

Diary - 24.07.2009

Today is very hot...It is about 30 degrees... I decide I want some blog where I can write my diary, my stories and my opinions for everything... I am so tired but I cannot to sleep... My hard is broken and I feel so lonely... I hope I will to feel better later but soon...